Chlieb múdrosti

Ak budeme pozorne sledovať náš denný život, tak určite uvidíme, že nevieme, ako žiť život vedome.

Náš život je ako pohybujúci sa vlak, idúci po daných koľajniciach našich strnulých návykov.

Pozoruhodné však je, že nás nikdy nenapadne naše návyky meniť. Zdá sa, že opakovanie tých istých vecí nás nikdy neunaví.

Naše návyky nás spútali, a napriek tomu si myslíme, že sme slobodní. Sme veľmi škaredí, a napriek tomu sa považujeme za Apolla.

Sme mechanickí ľudia, a preto nemáme ani trochu poňatia, o čom vlastne život je.

Dennodenne sa vezieme vo vozíku našich zastaraných a nezmyselných návykov, a preto je jasné, že nežijeme skutočným životom. Miesto skutočného žitia iba úboho prežívame, neprežívame vôbec nič nové.

Ak však niekto začne svoj deň žiť vedome, tak je zrejmé, že takýto deň bude veľmi odlišný od ostatných dní.

Ak niekto berie každý deň ako zmenšený obraz svojho života, ak niekto nenecháva na zajtra to, čo musí urobiť dnes, tak potom je zrejmé, že taký človek pochopil, čo to v skutočnosti znamená pracovať na sebe samom.

Každý deň je dôležitý. Ak sa chceme naozaj radikálne zmeniť, tak je potrebné sa pozorovať a získavať o sebe znalosti každý deň.

Avšak ľudia nechcú v sebe vidieť svoje "ja". Niektorí z nich si na sebe prajú pracovať, a napriek tomu odôvodňujú svoju nečinnosť vetami typu: "Práca v kancelárii mi bráni pracovať na sebe samom". Takéto slová sú prázdne, bez akejkoľvek hodnoty a zmyslu, iba slúžia k obhajobe lenivosti a ľahostajnosti. Svedčia o nedostatku lásky pre "Veľké dielo".

Je zrejmé, že títo ľudia sa nikdy nezmenia, hoci môžu trpieť veľkým duchovným nepokojom.

Sebapozorovanie je základom skutočnej zmeny, a preto sa mu nedá nijako vyhnúť.

Ako si sa cítil, keď si vstal z postele? Akú si mal náladu pri raňajkách? Bol si netrpezlivý pri čakaní na čašníka? Na svoju ženu? Prečo? Čo ťa urobilo nepokojným? Atď.

To, že sa toľko neprepchávame alebo že fajčíme menšie množstvo cigariet, ešte neznamená úplnú zmenu, ale už to naznačuje určitý pokrok. Všetci veľmi dobre vieme, že prejedanie a iné neresti sú škodlivé.

Nie je správne, keď sa niekto odhodlá kráčať po Tajnej ceste, a pritom jeho telo vyzerá ako súdok plný tuku. To odporuje ideálom o dokonalosti a je to známka obžerstva a lenivosti.

Hoci je náš každodenný život, profesia a zamestnanie potrebné pre naše prežitie, tak pri nich naše vedomie spí.

To, že niekto vie, že život je sen, ešte neznamená, že tomu porozumel. Porozumenie človek získa vďaka sebapozorovaniu a intenzívnej práci na sebe samom.

Aby sme mohli pracovať na sebe samom, je nevyhnutné pracovať na svojom dennom živote, počnúc dneškom. Potom je možné porozumieť riadku z Otčenáša (modlitba Pána), ktorý hovorí: "Chlieb náš každodenný daj nám dnes."

V gréčtine sa hovorí o "Duchovnom chlebe" alebo tiež "chlebe od Najvyššieho".

Gnóza nám poskytuje "Chlieb života" dvojakým spôsobom - za prvé ako nápady, myšlienky a inšpiráciu a za druhé ako silu, ktorú potrebujeme na odstránenie našich psychických chýb.

Zakaždým, keď spálime na vesmírny prach to či ono "ja", tak získame psychologickú skúsenosť, jeme "Chlieb múdrosti" a získame nové vedomosti.

Gnóza nám dáva "Duchovný chlieb", "Chlieb vedomostí" a presne nám ukazuje nový život, ktorý začína vo vnútri nás, teraz a tu.

Nikto nemôže zmeniť svoj život a mechanické reakcie s ním spojené, pokiaľ nemá prísun nových myšlienok a je bez božej pomoci.

Gnóza nám dáva nové myšlienky a učí nás "modus operandi", vďaka ktorému získame pomoc vyšších síl.

Je potrebné pripraviť nižšie centra nášho organizmu, aby boli schopné prijímať myšlienky a sily, ktoré prichádzajú z vyšších centier.

Pri práci na sebe samom nie je nič, čo by bolo bezvýznamné. Akákoľvek myšlienka, či už akokoľvek nedôležitá, si zaslúži, aby sme ju pozorovali. Akúkoľvek negatívnu emóciu, reakciu, atď. treba pozorovať.

Táto kapitola je z knihy "Revolučná psychológia," napísaná Samaelom Aun Weorom